Na rozlúčku, milí katolíci

Autor: Jozef Polešenský | 27.2.2013 o 15:44 | (upravené 27.2.2013 o 17:43) Karma článku: 15,02 | Prečítané:  23408x

Sú chvíle, keď človek sám, ale aj niekto za neho povie: "Dosť bolo!". Nedávno sa to stalo tiež mne. Čakal som na to pomerne dlho, s trojročnou prestávkou takmer 12 rokov. Už takú dobu sa totiž moje meno spájalo s rádiom, ktoré mi dalo príležitosť prežiť zaujímavé chvíle za mikrofónom a ponúkať poslucháčom na opačnom konci éteru čaro a silu hovoreného slova. Nebolo toho málo. Za tie roky by som možno napočítal okolo 8-tisíc zvukových príspevkov, ktoré zachytávali život okolo nás v rôznych podobách.

kytica na hrobekytica na hrobeGLOBAL24/Martin Károly
Možno aj preto som si považoval za novinársku povinnosť vyjadriť svoj názor prostredníctvom písaného slova na tomto blogu. To, že slová v decembrovom mojom príspevku čítalo už takmer 8-tisíc čitateľov je možno dôkazom, že mali čo povedať verejnosti. Ako to však v novinárskom živote beží, nie každému autor ulahodí a preto na druhej strane umožňuje táto novodobá forma verejnej komunikácie aj diskusiu. V mojom prípade, keďže dlhé roky pracujem ako spravodajský reportér, tak sa opieram o fakty. Ukazuje sa však, že aj objektívne fakty sú často v nemilosti vrchnosti. Presvedčil som sa o tom pred niekoľkými dňami, keď mi bolo oznámené, že moje ďalšie pôsobenie pre jediné katolícke rádio na Slovensku skončilo. Všetko raz skončí, na tom by nebolo nič mimoriadne! Možno len to, že za tých 12 rokov (s výnimkou 3 mesiacov) som nebol zamestnancom rádia, ale externým redaktorom. Čiže nepoberal som zákonné výhody riadneho zamestnanca a platený som bol len za to, čo mi bolo uverejnené. V novinárskom živote to nie je nič mimoriadne a mnohé média tak realizujú pracovné vzťahy s redaktormi. Za tie roky to v mojom prípade obyčajného svetského novinára a regionálneho spravodajcu pre Trnavský kraj fungovalo k vzájomnej spokojnosti. Toto však zdá sa, že už je minulosťou. Nechcem byť kritikom, to ukáže až budúcnosť a predpokladám, že nie ďaleká. Nakoniec, udalosti týchto dní mi k tomu dávajú dôvod takto uvažovať. Aj preto som svoj občiansky postoj k témam súčasného života vyjadril na tomto blogu a za publikovanými slovami si stojím! Som rád, že môj článok ku kauze Bezák si prečítalo takmer 8-tisíc čitateľov a ako potvrdzuje aj nečakaný odchod z redaktorskej zostavy rádia, tiež cirkevná vrchnosť. Poviem úprimne, že celkom ma potešila táto reakcia, lebo predsa len som bol roky rozhlasový reportér a písané slovo má iné špecifiká v texte, ako sme zvyknutí v práci s mikrofónom. To som zažil ako píšucí spravodajca v tlačových agentúrach. Tešiť sa z toho, že po takmer 9-tich rokoch skončíte takmer zo dňa na deň svoju prácu ako nežiaduci nie je na radosť, ale na smútok. Hlavne preto, že cirkevná vrchnosť aj vedenie neziskovej organizácie Pre Lumen, ktorá roky uhrádzala moje honoráre za publikované príspevky, spreneverila sa nerešpektovaniu Ústavy SR a etickým hodnotám novinárskej profesie. Možno kresťanský novinár má etické hodnoty iné ako svetský, čo však nechcem polemizovať s riaditeľom rádia, ktorý ako špecialista na pastorálnu teológiu je tiež vysokoškolským pedagógom vo vedeckej hodnosti docent na katedre žurnalitiky Katolíckej univerzity v Ružomberku. Pred rokmi sme to skúšali pri verejnej nahrávke relácie na tému Objektívnosť médií. Nakoniec to skončilo tak, že redaktor relácie (dnes už tiež bývalý) mal časť, kde som sa pýtal v rámci diskusie, či má opodstatnenosť v rámci objektívnosti médií pojem kresťanský novinár, "vystrihnúť", čo však odmietol. Pritom to nebola nejaká zvlášť netaktná otázka, lebo po kunzultácii s prítomným vtedajším tajomníkom Slovenského syndikátu novinárov Karlom Ilja Dvořákom, s ktorým som mal možnosť hovoriť cez prestávku nahrávania, ak by som sa to neopýtal osobne, bol pripravený to nadhodiť plénu do diskusie on. Vtedy som dostal "fundovanú" odpoveď vysokoškolského mediálneho odborníka, že asi neviem kde pracujem, a že keď môže byť vojenský, alebo černošský novinár, prečo by nemohol byť aj kresťanský novinár. V tomto smere ma z pohľadu objektívnosti médií zaujímal skôr rozdiel medzi náboženským redaktorom a kresťanským novinárom, ale tohto vysvetlenia popri rôznych príkladoch so starostami a primátormi v rámcii regionálnej mediálnej sféry od už nebohého pána Dvořáka, som sa doteraz od riaditeľa rádia seriózne nedočkal. Naopak, dočítal som sa v zápisnici Rady pre vysielanie a retransmisiu, že rádio si vyslúžilo oficiálne napomenutie za neobjektívnosť v relácii, ktorú v tom čase roky moderovával kolega Koróni a práve vtedy v čase živého vysielania relácie bol na dovolenke a práve vtedy, v posledný deň predvolebnej kampane do NR SR a niekoľko hodín pred vyhlásením moratória diskutovali v rádiu kandidáti KDH páni Figeľ a Hrušovský o slušnosti v politike... V krátkom období som už tretí v poradí, kto nečakane opustil redaktorské miesto v rádiu. Neberiem to ako nejakú senzáciu, ani nie som zatrpknutý na vedenie rádia. Ľúto mi je len tých, ktorí ako permoníci stáli pri zrode tohto rádia a dnes je využívané aj na iné ciele, ako na šírenie lásky, pokoja a úprimnej kresťanskej viery. Kytica chryzantém od neznámeho návštevníka na hrobe biskupa Baláža v Nevoľnom so stuhou a výstižným nápisom na nej hovorila v novembri 2012 jasnou rečou a k nej sa tiež pridávam: "Otec biskup vstávajte, nemá kto brániť PRAVDU!" A že ju treba brániť svedčí aj fakt, že táto kuriózna informácia v mediálnom servise Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska dlho nevydržala...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?