Nepočujúci športovci chcú proti hriechom minulosti bojovať úspechmi

Autor: Jozef Polešenský | 9.8.2013 o 16:40 | (upravené 9.8.2013 o 18:52) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  179x

Na Slovensku sme dokázali už vytunelovať tunel a napríklad okradnuť aj nepočujúcich. A to si hovoríme, že sme kresťanská krajina, čiže minimálne raz týždenne väčšina z nás žiada v kostoloch o odpustenie svojich hriechov. Sedem nepočujúcich športovcov v uplynulých dňoch bojovalo proti hriechom iných. Ich športová misia na Balkáne dopadla viac ako úspešne, aj keď sotva sa o nej bude hovoriť tak hlasno a dlho , ako o misii solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda.

Nedávno skončená 22. Letná Deaflympiáda, ktorej som sa zúčastnil v bulharskom hlavnom meste Sofia ukázala, že aj nepočujúcim športovcom sú blízke olympijské ideály baróna Pierra de Coubertina. Nakoniec už od roku 1924 sa konajú svetové hry, v minulosti nazývané tiež olympijské hry nepočujúcich. U mnohých na Slovensku sa termín Deaflympiáda po februári 2011 však spája s neslávne slávnym šéfom Jaromírom Rudom, ktorý stál za organizovaním Zimnej deaflympiády vo Vysokých Tatrách. Žiaľ, ani 7 rokov (akože príprav) nestačilo na praktickú realizáciu tohto podujatia vo Vysokých Tatrách a Slovensko sa medzi nepočujúcimi športovcami a funkcionármi dostalo minimálne do dvojročnej izolácie. Dnes už slovenských nepočujúcich športovcov medzinárodné organizácie rešpektujú, presnejšie Slovenskú federáciu nepočujúcich športovcov, svoje meno do toho dal aj prezident SR Ivan Gašparovič, ale po návrate z deaflympiády v Sofii si kladiem otázku, prečo systém športu na Slovensku pripustil nielen nekonečnú medzinárodnú blamáž, ale hlavne pripustil, že dnes už súdne vyhlásený podvodník Ruda mohol disponovať takými financiami, za ktoré ho odsúdili ako podvodníka. Už dlho sa pohybujem v slovenskom športe, ale akosi mi nejde do hlavy, že na jednej strane tu z času na čas hustíme do hláv Slovákov, aké je výborné organizovať na Slovensku Olympijské hry a na druhej strane nie sme schopní zorganizovať ani podujatie, ktoré má dosť spoločného s olympijským hnutím. Aj keď vo februári v roku 2011 po vypuknutí blamáže hovorca Slovenského olympijského výboru upozorňoval média, aby nepoužívali termín Olympijské hry nepočujúcich, nakoľko slovo olympiáda je medzinárodne chránený výraz, dnes mám pocit, že pán hovorca SOV aj celé vedenie majú v tejto problematike chaos. Bol som totiž v Sofii prekvapený, keď olympijská vlajka spolu s deaflympijským symbolom viala na všetkých športoviskách. Nakoniec som sa dočítal v propagačných materiáloch, že aj Medzinárodný olympijský výbor fandí tejto komunite športovcov. V Sofii pred niekoľkými dňami bolo akreditovaných 5-tisíc účastníkov, z toho vyše 3-tisíc športovcov z 91 krajín sveta. Bulharsko v čase od 25. júla do 4. augusta poskytlo účastníkom ubytovacie kapacity, dalo k dispozícii športoviská a zabezpečilo dopravu. Za to si však jednotlivé výpravy museli zaplatiť a neboli to malé sumy. Ak si predstavíme, že v lete 10 dní kapacitu hotelov v Sofii vyťažili nepočujúci športovci, že nemalé financie si privyrobili taxikári, ktorí organizátorom nepriamo pomáhali riešiť problémy a chaos s dopravou na športoviská, nehovoriac o osobných výdavkoch, ktoré nechali účastnící v sofijských obchodoch, to môže napríklad Bratislava o takom niečom len snívať, nehovoriac o Vysokých Tatrách. Do Vysokých Tatier však najskôr cestujte cez Zakopané, len potom pocítite, že slovenský optimizmus v rozvoji turizmu nie je na mieste. Nemajú ho ani slovenskí nepočujúci športovci. O štyri roky organizuje 23. Letnú deaflympiádu turecká Ankara. Pred preberaním vlajky deaflympiády organizátormi z Ankary videli všetci účastníci záverečného ceremoniálu propagačné video a bolo sa na čo pozerať. Pre mňa je zatiaľ záhadou, čo prezentovovali v roku 2007 pri preberaní štafety slovenskí organizátori. Zatiaľ som sa dopracoval len k dopisu z ministerstva školstva, ktorý podpísal v roku 2008 vedúci oddelenia vrcholového športu pán Kosorín, že ministertvo sa dištancuje od tohto podujatia. Našťastie noví ľudia vo vedení nepočujúcich športovcov sú si vedomí, že športový svet aj tejto komunity smeruje niekde ide, ako mal predstavy "boží syn" Ruda. Letieť si do Kanady pre prehru v hokeji 37:0, to mohli takýto hokejisti v slovenských dresoch hrať tak akurát na vajnorskom zamrznutom jazere, nie na 1.majstrovstvách sveta nepočujúcich v hokeji. Naopak Vajnorčanka Ivana Krištofičová má ambície štartovať aj na originálnej olympiáde, nielen pre nepočujúcich a to si vyžaduje tiež inú prípravu akú mala doteraz. Nieviem, či to máme v národnom natureli, ale podvody a podplácanie fungovali na Slovensku aj v období, keď aktérom za to hrozila šibenica, či guľka do hrude. Možno aj preto je výstižný komentár pod fotografiou Jaromíra Rudu na facebookovej stránku Noví deaflympionici - Nikdy na neho nezabudneme!
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?